"Sluší se, aby žena žila pod botou muže" (Turecké přísloví)

Odkiaľ pochádza Korán?

Autor: Anouar Majid | Publikováno: 27.12.2021 | Rubrika: Analýzy
Ilustrace

Veľká časť toho, čo je podľa moslimov jedinečné pre ich náboženstvo – že Mohamed bol pečaťou prorokov alebo že prenasledovaní veriaci zaspali na niekoľko storočí v jaskyni – sú myšlienky prevzaté z iných náboženských tradícií. Napríklad, niekoľko storočí pred narodením Mohameda zlúčil iránsky prorok Mani (zomrel 277 n. l.), zakladateľ manicheizmu, prvky kresťanstva, judaizmu, zoroastrizmu a aj budhizmu, a vytvoril vlastnú knihu recitácií/piesní, „Žalmy Béma“, utiahol sa do jaskyne a vynoril sa s „Knihou obrázkov“ s tvrdením, že je sľúbeným kresťanským „duchom svätým“, niečím ako pečaťou prorokov.
 
Príbeh o „ľuďoch z jaskyne“ je staršie rímsko-katolícke podobenstvo z tretieho storočia. Siedmi spáči sa ukryjú v jaskyni neďaleko Efezu v Turecku, aby ochránili svoju vieru počas prenasledovania za vlády rímskeho cisára Décia a napokon prespia dve storočia, po ktorých sa zobudia za vlády Teodosia II. a krátko nato zomrú. Ako dokazuje Tom Holland vo svojej knihe v Tieni meča (2012; český preklad vyšiel v roku 2015 vo vydavateľstve Dokořán – pozn. prekl.), nové náboženstvo prekvapivo utvárali aj vplyvy zoroastrizmu. Práve kvôli nim sa zaviedli popravy pre odpadlíkov, päť modlitieb a používanie siwaku, čiže zubnej kefky. (Korán prisúdil odpadlíkom peklo, požaduje len tri modlitby (diskutabilné, presný počet sa v ňom neuvádza – pozn. prekl.) a o siwaku sa nezmieňuje.)
 
 
Holland tvrdí, že džizja (kombinujúca zdanenie a ponižovanie) je starorímskym zvykom, kým označenie kresťanov ako nasara – možno dávno zmiznutá kacírska sekta nazorénov, ktorí verili, že duch svätý je Kristovou matkou – nemá nič do činenia prevládajúcou ortodoxnou cirkvou. Ani cirkev, ani Ježiš by sa v Koráne nespoznali. Výraz nasara možno opisuje ešte starších stúpencov evanjelia podľa Basilidesa, podľa ktorého Krista nezabili ani neukrižovali, ale to iba tak vyzeralo. „Spomienky na dávno umlčaných kresťanských kacírov – na gnostikov a nazorénov – sú (v Koráne) také výrazné,“ komentuje Holland, „že nás nútia uvažovať, odkiaľ, ak nie od boha, by len mohli pochádzať.“ Židovských vplyvov je v ňom taktiež množstvo. „Ľudia priekopy,“ ktorí vykladačov tak dlho miatli, mohli byť dosť ľahko ovplyvnení židovským myslením. Zvitky od Mŕtveho mora označujú peklo ako „priekopu“, kde zatratení končia v ohni. A obrazy raja s jeho bujnými pohanskými scenármi môžu ľahko pripomínať staroveké Grécko a Rím. Ťažko si predstaviť, že takýto text bol celý zjavený v Mekke.
 
Začiatkom 7. storočia bol monoteizmus hlavným náboženstvom vo väčšine oblasti, hoci pohanstvo sa držalo na niekoľkých rozptýlených miestach, najmä v odľahlých púšťach Arábie – ka'ba, ktorú moslimovia obchádzajú počas púte hadždž, je pozostatkom pohanskej úcty ku kockám. Také miesta boli domovom všetkých možných kacírstiev a náboženstiev.
 
V Koráne sa ani raz nespomína slovo bohyňa, ako nám Holland ďalej tvrdí, a rovnako sa v ňom nespomínajú ani názvy pohanských svätýň a svätostánkov. Nespomínajú sa v ňom ani modly a tie nedosvedčujú ani archeologické nálezy. Podrobné zmienky o chove hospodárskych zvierat či pestovaní viniča určite nenaznačujú neúrodnú pôdu Mekky. To isté platí o islamskej posadnutosti obchodom. Preto nie je jasné, či púť do „domu“ v Bekke, „povinnosť voči bohu“, je skutočne v Mekke. Mohlo by to byť v Perzii? Bola to narážka na maqom v Mamre (dubový strom a studňu, kde odpočíval Abrahám)? Kurajšovci, ktorých bohatí členovia vlastnili domy v Sýrii, nemohli byť z Mekky, keďže tento druh vlastníctva domov nebol prakticky v rímskych análoch známy. Ich meno bolo možno skomolením mena Cézar (kajsar) alebo slova širkat (pridružovanie), ktoré sa po sýrsky povedia kariša.
 
Ani geografia Koránu nedáva veľký zmysel, ak berieme tradičný príbeh jeho zjavenia doslovne. Navyše, ako nám pripomína akademik F.E. Peters vo svojej knihe Hlas, slovo, knihy (2007), Korán nemohol byť napísaný počas Mohamedovho života, lebo zo 7. storočia nepochádzajú žiadne dôkazy o gramotnosti v Mekke a Medine a v Arábii neboli žiadne známe tabuľky. Poézia bola verejným vystúpením a prenášala sa ústne; rovnako ako Korán, aj básne sa začali zapisovať až v 9. a 10. storočí. A na ich zapisovanie sa používala arabčina zo severnej Arábie neďaleko Sýrie.
 
Literárna štruktúra Koránu silno naznačuje vyvíjajúci sa, náhodný proces zostavenia. Je to zbierka výrokov prisúdených Mohamedovi a podľa tradičného príbehu ju do podoby knihy zostavil kalif Utmán v roku 650. Nezrovnalosti, čo v texte zostali, sa prisudzujú prorokovej zábudlivosti a tomu večnému obetnému baránkovi, Satanovi. A aby toho nebolo málo, boh si dovoľuje rušiť význam bez rušenia textov. Neexistuje nič, čo by sa s Alláhovou vôľou nedalo napraviť.
 
Mohamedovo poslanie (22 rokov) mohlo byť dlhé v porovnaní s poslaním Ježiša a Mojžiša, ale v Koráne sa spomína len štyri krát. Niekedy sa zdá, akoby to bol on, kto rozpráva (ako v súre al-Fátiha); vo väčšine ostatných prípadov buď boh hovorí prostredníctvom neho k ľuďom, alebo boh oslovuje priamo Mohameda. Štandardné životopisy Mohameda, teda síry, boli svojím spôsobom navrhnuté tak, aby tomuto komplexnému textu dali zmysel.
 
V čase, keď sa kalif Utmán pokúsil zhromaždiť texty Koránu do knihy, stále neexistovali „diakritické znamienka“ (neskôr vypožičané od sýrskych kresťanov), ktoré by dokumentu dali stabilnejší význam. Je takmer isté, ako píše F.E. Peters, že Korán vo svojej súčasnej podobe nebol v tom štádiu ešte ani zďaleka štandardizovaný. Koránové nápisy v Skalnom dóme, datované do roku 690, rovnako ako rukopisy Koránu nájdené v jemenskom meste Saná, sa nie vždy zhodujú so „štandardným“ textom, ktorý máme. Tým sa vysvetľuje, prečo v 10. storočí stále prebiehala diskusia o správnom čítaní Koránu (kira'at). Text sa neustále menil až dovtedy, kým sa komisia egyptského kráľa Fuada nedohodla na variante „Hafsu z Asimu“ v tlačenom vydaní z roku 1923 alebo 1924.
 
Po svojom zapísaní sa z mushafu stal posvätný predmet, pozemská kópia tabuľky uchovanej v nebi. Dotknúť sa ho mohli len čistí. Kvôli zaobchádzaniu s posvätným textom a iným náboženským záležitostiam sa vypracovala celá literatúra o čistote (tahára). S tým, ako si islam vybudoval svoj vlastný, komplexný systém presvedčení, sa vymysleli pravidlá, kedy sa dotknúť Koránu, čo spôsobuje nečistosť a ruší obrady (ako sú modlitba a púť). V Koráne sa náležite spomína pár ďalších náboženstiev, keďže uznáva všetkých prorokov pred Mohamedom – podľa jedného odhadu asi 360 000. Ale keďže taurát (Tóra) a indžíl (evanjelium) boli zmanipulované (tahríf), Židia a kresťania spadajú niekde medzi neveriacich (káfirún), poprípade polyteistov (mušrikún), a pravých moslimov.
 
Vyjadrenia F.E. Petersa o Koráne – zhrnuté na tomto mieste v zhustenej podobe – sú súčasťou jeho širšej analýzy všetkých troch monoteistických posvätných textov, vyžadujúcej si oveľa viac priestoru a pozornosti, aby sme ju prebrali primerane. Ale Korán sa od ostatných dvoch posvätných textov odlišuje v tom, že je jedinou knihou „tešiacou sa pravosti, ktorú si sám prisúdil“ a „označuje sa za zjavenie i posvätnú knihu.“ Ako poznamenáva Jacques Ellul vo svojej knihe Islam et judéo-christianisme (2006), Korán je vraj nadiktovaným, doslovným slovom božím. Na druhej strane, Biblia (Starý a Nový zákon) je inšpirovaná slovom božím, ale napísaná desiatkami ľudí štýlom „niečo za niečo“. Je to z veľkej časti kniha o histórii, alebo skôr o histórii vzťahu boha k jeho národu. Rozdiel medzi textami Koránu a Biblie môže vysvetliť dôvod, prečo robí moslimom problémy urobiť textovú kritiku Koránu, lebo sa to rovná manipulácii slova božieho, hoci je celkom zjavné, že slová Koránu do významnej miery upravovali ľudské ruky.
 
O textovej histórii Koránu toho musíme ešte veľa zistiť. Napriek ohromnému hluku, čo islam všade vytvára, sme ešte ani nezačali kĺzať po povrchu jeho histórie. „Nevieme povedať, kedy sa zaviedlo delenie súr, alebo kto im dal ich súčasné názvy, o ktorých vieme, že neboli tými jedinými v obehu. Táto neznalosť sa týka mnohých ďalších oblastí textu,“ píše F.E. Peters. História Koránu „je hlavne a veľmi chybne napísaná z neskorších literárnych textov (o Koráne). A ani tieto tradície si nie sú isté mnohými vecami, tým, ako alebo prečo boli súram prisúdené ich názvy alebo prečo sa dvadsať deväť súr začína niekoľkými 'záhadnými písmenami', poprípade, čo tie písmená znamenajú.“
 
Otvoria sa brány idžtihádu do tejto dôležitej oblasti?
 
Prevzaté z https://www.tingismagazine.com/editorials/whence-the-koran/
Překlad Islamoklast, převzato z https://islamoklast.blogspot.com/
 
 
 
Milí čtenáři, dlouhodobě je velkým problémem ekonomická neudržitelnost provozu našeho webu, kdy nás bojkotují vyhledávače i reklamní společnosti, čili příjmy jsou nízké a zdaleka nepokryjí náklady. Proto provoz našeho webu je možný hlavně díky obětavým dárcům, proto prosím podpořte provoz našeho unikátního webu.
 
Jak nám můžete pomoci?
 
Sdílejte naše články.
 

Nebo finančním darem: 

Číslo účtu: 209672916 / 0600 , Moneta Money Bank, Variabilní symbol: 001
IBAN: CZ90 0600 0000 0002 0967 2916
BIC (SWIFT): AGBACZPP
 

Předem moc děkujeme za pomoc!

 

Klíčová slova: islám  | křesťanství  | Izrael
727 čtenářů | 
HodnoceníHodnoceníHodnoceníHodnoceníHodnocení
Tisknout článek Poslat článek e-mailem
Vaše hodnocení: 

Zde můžete nastavit své hodnocení

Přihlášení uživatele
Jméno:
Heslo:

Zasílání upozornění
Čtěte také
Výklad Koránu

Základy islámu a jejich výklad

Stručný životopis zakladatele islámu

Islám a terorismus

Súmrak európskej civilizácie - Barbari sa zmocňujú Európy
Islám live
Sledujte nás na Youtube
Články autora
Průzkum
Měla by Británie vrátit Argentině Malvíny a Rusko Ukrajině Krym? Letos uplyne 40 od britsko-argentinské války o Malvíny (Falklandy). Měla by Británe Malvíny vrátit Argentině, tak jak požaduje vrácení Krymu Ruskem Ukrajině?
Hlasovat můžete kliknutím na odpověď
Doporučujeme
Český obránce Vídně proti Turkům roku 1683